Návštevy Ruska slovenskými politikmi naznačujú, že by boli schopní akceptovať od Kremľa aj nelegálnu pomoc. Trumpove kroky podporujú Putinov cieľ – kapituláciu Ukrajinu. Ak USA majú zostať lídrom slobodného sveta, nemôžu byť spojencom Ruska, hovorí politológ Grigorij Mesežnikov (1. časť rozhovoru).
PRVÁ ČASŤ ROZHOVORU, UVEREJNENÁ V PONDELOK 12. MÁJA 2025. POKRAČOVANIE BOLO PUBLIKOVANÉ V UTOROK 13. MÁJA. NÁJDE HO TU.
Čo vedie kľúčových politických hráčov na Slovensku – ako sú premiér Robert Fico či podpredsedovia parlamentu Tibor Gašpar a Andrej Danko, ktorí by mali mať dostatok vedomostí o tom, aké benefity nám prináša členstvo v NATO a EÚ – k tomu, že neustále opakujú proruský naratív, koketujú s Ruskom a prehliadajú jeho zvrátené mocenské a imperialistické ambície?
Myslím si, že ide aj o mocenské hľadisko. Z ekonomického hľadiska sú totiž napríklad tvrdenia predsedu SNS Andreja Danka o tom, aké dôležité a výhodné sú pre nás vzťahy s Ruskom, ekonomickým nezmyslom. Takmer 90 percent zahraničných investícií na Slovensku pochádza z európskych financií, spolu je to zhruba 50 miliárd eur. Ruské investície na Slovensku dosahujú asi iba 70 miliónov eur, čo je dokonca menej, ako tu investoval miništát Lichtenštajnsko.
Čo máte na mysli pod mocenským hľadiskom?
Môže byť za tým to, že v prípade turbulentných trendov a negatívneho vývoja po voľbách, referende či problémov v politickej súťaži alebo počas volebnej kampane sa ľudia s proruským nastavením budú spoliehať na pomoc z Ruska.
V roku 2017 Inštitút pre verejné otázky organizoval konferenciu o demokracii, kde s hlavným príhovorom na tému „Ochrana liberálnej demokracie pred prechodom k autoritárstvu“ vystúpil americký politológ Larry Diamond. O rok neskôr uverejnil štúdiu o 12 krokoch, ktoré sú charakteristické pre posun od demokracie k autokracii. Vyzerá to tak, že na Slovensku sa tento „projekt“ už začal uskutočňovať. Mám na mysli napríklad pochybnú novelu Trestného zákona, zrušenie Špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, podkopávanie nezávislosti súdov, polície a prokuratúry či získavanie kontroly nad verejnoprávnymi médiami. To všetko sa deje od ostatných parlamentných volieb. K tomu sa v posledných mesiacoch pridala aj snaha podmaniť si občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie.
Pozrite sa, prezidentské voľby v Rumunsku boli v podstate zmarené, a to podvratnými aktivitami z Ruska. Ak sa spätne pozerám na vývoj už od roku 2014, keď Rusi obsadili Krym, myslím si, že Slovensko bolo pre rôznych aktérov ruského vplyvu akýmsi laboratóriom na skúmanie terénu a podnikanie konkrétnych krokov.
Medzi záverečnými bodmi Diamondovej analýzy sa nachádzajú tieto dva: zmanipulovať volebné pravidlá a získať kontrolu nad volebnou administratívou. Ruské tajné služby sa usilovali ovplyvniť už brexit, viaceré voľby v demokraciách na Západe či prezidentské voľby v USA.
V súvislosti s ďalšími voľbami na Slovensku, ktoré by mali byť na jeseň 2027, si kladiem otázku, ako by sa strana Smer postavila k možným zisteniam a skutočnostiam, ak by cudzí štát prostredníctvom svojich agentúr zasahoval do volieb.
Takáto manipulácia nastáva ešte pred voľbami. Napríklad rumunská tajná služba odhalila desiatky falošných účtov, prostredníctvom ktorých sa ovplyvňovali volebné výsledky falošnými naratívmi. Volebná kampaň sa premenila na totálne vymývanie mozgov časti obyvateľov ruskou štátnou propagandou.
FOTO: Autor
Zažili sme to naposledy v predvolebnej prezidentskej kampani pri nepravdivom obviňovaní Ivana Korčoka, že údajne, ak by vyhral voľby, poslal by našich vojakov bojovať na Ukrajinu.
Toto však boli iba domáce hry. Možno to vyznie ako sci-fi, ale my tu ešte stále máme tajné služby, ktoré majú zo zákona povinnosť takéto aktivity monitorovať. Predstavme si situáciu, že nejaká štátna inštitúcia so zvyškami nezávislosti zasahovanie zvonku zverejní. Ako sa potom k tomu postavia tie strany politického spektra, v prospech ktorých ruská propaganda pôsobí? Budú žiadať nejakú nápravu? Uznajú takéto výsledky?
Takéto manipulácie zrejme nebudú spojené so sčítaním hlasov, lebo v každej volebnej komisii sú zástupcovia opozície a priestor na manipuláciu v nich nie je veľký.
Iste, môžu vznikať podozrenia s nejakými neexistujúcimi hlasmi. Ale kto sa tu asi rok pred voľbami 2023 snažil vytvoriť zdanie, že voľby nebudú spravodlivé a že budú sfalšované? No tí, ktorí dnes kopú za Rusko. Podľa mňa je to príprava na akceptovanie takýchto nelegálnych aktivít konaných v ich prospech, alebo v prípade volebného neúspechu na obviňovanie súperov zo zmanipulovania volieb. Toto Larry Diamond presne pomenoval. V takom prípade sa však končí demokracia a nastáva autoritarizmus, ktorý „reguluje“ volebný proces a voľby sa stávajú v podstate iba fasádou, ako to vidíme vo viacerých autoritárskych krajinách.
Významnú časť vašej novej publikácie „Kto hrá ruskú ruletu so Slovenskom“ venujete vojne na Ukrajine a jej dosahu na spoločnosť, politické strany či verejnú mienku. Všetci si pamätáme, že prvá reakcia slovenskej spoločnosti na vypuknutie vojny a prílev utečencov bola veľmi pozitívna, ale postupne sa to začalo meniť a dnes je tá pozícia naklonená viac v prospech Ruska. Ako si tento obrat vysvetľujete?
Nemyslím si, že väčšina slovenskej spoločnosti je proruská. Je to len v niektorých prostrediach. V posledných prieskumoch o názoroch Slovákov na ukončenie tejto vojny bola väčšina za nejakú verziu mieru. V jednom z prieskumov uskutočnených na Slovensku v roku 2024 bolo 17 percent respondentov za víťazstvo Ruska, 32 percent za víťazstvo Ukrajiny, čiže podpora Ukrajiny predsa len prevažovala. Ale je tu veľká časť spoločnosti, ktorá si neuvedomuje, čo by napríklad nespravodlivý alebo neudržateľný mier znamenal pre Ukrajinu i pre Slovensko.
V publikácii „Kto hrá ruskú ruletu so Slovenskom“ (NA SNÍMKE) sa Mesežnikov snaží poukázať na rozpor medzi zahranično-politickými prioritami Slovenska a reálnym konaním domácich politických aktérov, ktorí sú pod ruským vplyvom.
FOTO: Autor
Čo by sa stalo, ak by Ukrajina kapitulovala?
Bola by to tragédia pre ukrajinský národ, nastali by strašné represie, ich predobrazom je to, čo sa dialo v Luhansku a Donecku po vstupe ruských vojsk. Bol to doslova stalinský teror, popravy, znásilňovania a iné strašné veci. Presne to isté pripravovali Rusi aj pre celú Ukrajinu pri jej napadnutí v roku 2022. Existovali zoznamy tých, ktorí mali byť zastrelení – z radov proukrajinských aktivistov, politikov, inteligencie a podobne. Keby Rusko za tri dni alebo tri týždne po útoku obsadilo Ukrajinu, došlo by k hrozným represiám, čo sa napokon ešte vždy môže stať, ak Ukrajina kapituluje. Ak sa teda vrátim k Slovensku, myslím si, že časť pôvodných sympatizantov Ukrajiny sa presunula k podpore akéhosi domnelého mieru, bez toho, aby si uvedomili, čo to skutočne znamená.
Ich naratívom je, že „len nech sa už tá vojna skončí“.
Presne. Som smutný z ľudí, ktorí hovoria, že sú už unavení z vojny na Ukrajine. Na Slovensku žijú ľudia v komfortných podmienkach, sledujú vojnu v televízii pomaly ako zápas medzi dvoma basketbalovými tímami, raz postupujú Rusi, inokedy zas Ukrajinci. Obyvatelia Ukrajiny však reálne bojujú, agresori ich zabíjajú a tá krajina stále nie je natoľko unavená, aby sa vzdala. Vlani som bol päť dní na Ukrajine, z toho tri dni v kryte a videl som, ako funguje krajina a hlavné mesto Kyjev. Oni majú právo byť unavení z vojny, nie my.
Zrejme veľmi dobre vedia, čo pre nich znamená ruský „mier“.
Samozrejme. Preto stále bojujú.
Ukrajinci si uvedomujú, že ak by kapitulovali, bola by to tragédia pre ich národ. Pod taktovkou ruského prezidenta Putina (NA SNÍMKE) by ich čakali obrovské represie a prenasledovanie.
FOTO: SITA/AP Photo/Pavel Bednyakov, Pool
Posuňme sa k predstave „mocných“ o geopolitickom usporiadaní sveta. Po druhej svetovej vojne vznikol systém dvoch blokov: Západ a Východ. Ďalšie usporiadanie prišlo po roku 1989, keď sa tento systém rozpadol. A teraz jestvujú náznaky nového usporiadania sveta, kde o kľúčových otázkach rozhoduje trojica: Trump, Putin a Si Ťin-pching. A USA na čele s Trumpom už nie sú takým spojencom Európy ako kedysi.
Teraz sa to takto javí, ale myslím si, že táto karikatúrna trojka nemá potenciál, aby dosiahla to, čo chce. Je tu pritom ešte jeden silný partner, porovnateľný s Trumpom a Si Ťin-pchingom, a je omnoho silnejší ako Putin.
Myslíte Európsku úniu?
Áno, tým silným hráčom je Európska únia, ktorú nemožno obísť, preto čokoľvek, na čom sa Putin s Trumpom dohodnú, môže mať nulový vplyv na vývoj na Ukrajine. Putin je lídrom sociálne degradujúcej mocnosti, ktorá kope ako zdochýnajúca kobyla, ktorá si našla nečakaného spojenca. Samozrejme, postoj USA a ich vojenská podpora sú dôležité a ovplyvní to celkový vývoj konfliktu, ale je tu ešte Európska únia. To, na čom sa dohodnú USA a Rusko v rámci mierových rokovaní, vnímam ako fasádu a situáciu to ovplyvní iba čiastočne.
A ako teda vidíte možné nové rozdelenie sveta?
Z tohto pohľadu nebudú tie rokovania pre Európsku úniu znamenať prakticky nič. My máme samostatnú agendu s Američanmi a je na nás, ako sa rozhodneme vo vzťahu k Ukrajine. S miernym optimizmom sledujem, akým spôsobom sa zjednotená Európa postavila k rokovaniam medzi Ruskom a USA. V poslednom čase často citujem historika Jurija Felštinského, ktorý tvrdí, že to, čo sa odohráva na mierových rokovaniach medzi USA a Rusmi, je snahou Donalda Trumpa pomôcť Vladimirovi Putinovi a prinútiť nakoniec Ukrajinu ku kapitulácii. Nemyslím si, že z pohľadu Trumpa je takáto kapitulácia tým najlepším riešením, ale on je sebastredný politik, ktorý urobil z riešenia tejto strašnej, tragickej a krvavej kauzy vec svojej vlastnej prestíže – nastoliť mier za akúkoľvek cenu.
V týchto dňoch bola medzi Ukrajinou a USA podpísaná zmluva o nerastoch, čo predsa len mení pôvodný odťažitý postoj USA k Ukrajine, a hoci nie sú v nej priame bezpečnostné záruky, je to výrazný pokrok oproti pôvodnému návrhu, ktorý viedol k roztržke v Bielom dome medzi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom.
Je to pokrok. Ukrajine sa podarilo dostať do zmluvy viac ustanovení zdôrazňujúcich jej suverenitu a nie sú v nej spomenuté žiadne ukrajinské dlhy voči USA. Zmluva však nespomína jasné garancie bezpečnosti pre Ukrajinu zo strany USA. Je celkom možné, že ak by sa v rokovaniach USA s Ruskom objavili lepšie možnosti, asi by ich Trump privítal, ale po každej návšteve osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa v Moskve sa z americkej strany objavujú iba také návrhy pre Ukrajinu, ktoré sú v podstate identické s ruskými. Pýtam sa, čo to znamená a prečo k tomu vôbec dochádza?
Ukrajina a USA sa vraj dohodli na podmienkach ukončenia vojny. Proti tomu však stoja vyhlásenia Trumpa, že sa dohodol s Rusmi na veciach, ktoré sú pre Ukrajinu neprijateľné: strata Krymu a východných oblastí a zákaz vstupu do NATO. A zdá sa, že všetko je zasa inak.
Toto je ďalší príklad asymetrie v rokovaniach. Putin opakovane vnucuje Witkoffovi nejaké bludné návrhy, ktoré Ukrajina jednoducho nemôže akceptovať. Reči o dohodnutých podmienkach ukončenia vojny preto vôbec nemusia odrážať realitu. Navyše, USA oznámili, že prestávajú byť sprostredkovateľom v rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom, čo nateraz de facto znamená zlyhanie Trumpovho úsilia o ukončenie vojny.
V UTOROK 13. MÁJA BOLA UVEREJNENÁ DRUHÁ ČASŤ ROZHOVORU TU.
