Ľudia na Slovensku šetria, štát míňa: drahota zaťažuje domácnosti aj firmy

„Nie, dnes nepôjdeme na hamburger ani do reštaurácie, je to tam stále drahšie, radšej si navaríme doma,“ môže zaznieť od nejedného rodiča na Slovensku, keď vyzdvihuje svoje dieťa zo školy.

Dôvodom podobných situácií je, že ceny v našej krajine výrazne stúpajú a ľudia sú v posledných mesiacoch pri nakupovaní opatrnejší. Platy v čistom klesli od nového roka desaťtisícom z nich, pretože vláda im siahla na daňové úľavy na deti. Navyše, viaceré dane išli hore a zaviedli sa nové dane.

Tovary v obchodoch sú citeľne drahšie, a tak ľudia podvedome odkladajú nákupy oblečenia, športových potrieb a menej navštevujú reštaurácie. Na dovolenku pri mori to mnohým tento rok asi nevyjde. Navyše, v neistých časoch musia rodiny odkladať aj niečo do rezervy.

ILUSTRAČNÉ FOTO - PEXELS

Dane, dane, dane

Neisté časy nevládnu len v globálnej a národnej politike, ale prenášajú sa aj do domácností, čo sa odráža na hospodárskom vývoji krajiny. Slovenská ekonomika stúpla v prvom štvrťroku 2025 medziročne len o jedno percento, čo je najmenej za posledné dva roky.

A to jej ešte stále pomáhala domáca spotreba a to, že štát míňal viac. Inak by hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, ani nerástol. To sa však zrejme končí. V štatistikách už vidno, že domácnosti začínajú šetriť. Po dlhých rokoch rastu sa tržby maloobchodníkov medziročne znížili v marci o 2,5 percenta a vo februári o 2,6 percenta.

Dôvodov, prečo ľudia kupujú menej, je niekoľko. Globálna neistota po radikálnych krokoch nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, slabý rast priemyslu v Európe, ale najmä nie celkom premyslená fiškálna konsolidácia vlády Roberta Fica. Tá spôsobila, že zamestnancom stúpli dane a odvody, čím pre svojich zamestnávateľov zdraželi. Zamestnávatelia sú im v dôsledku posledných zmien zas menej ochotní dvíhať platy.

Dane stúpli najmä rodinám s väčšími deťmi, keďže im vláda siahla na daňový bonus, čo im mesačne znížilo čisté príjmy o stovky eur.

Podnikatelia zasa musia platiť transakčnú daň, minimálnu firemnú daň a ďalšie menšie dane. Okrem toho sa daň z pridanej hodnoty zvýšila z 20 na 23 percent, pri niektorých tovaroch z 10 na 19 percent. Aj preto má Slovensko jednu z najvyšších inflácií v Európe, keďže to všetko viditeľne dvíha ceny v obchodoch.

Ľudia nakupujú menej

Ľudia cítia drahotu všade – pri nakupovaní, platení faktúr či poplatkov. Najvýraznejšie zdraželi služby, reštaurácie, ubytovacie zariadenia, športové potreby a oblečenie.

Fiškálna konsolidácia, ktorej prischol ľudový názov „Ficova drahota“, dopadla na široké vrstvy obyvateľstva. Menej ju cítia azda len dôchodcovia, ktorým vláda výrazne zvyšuje dôchodky a vypláca im aj štedrý, takzvaný 13. dôchodok.

Opatrenia vlády najviac postihli domácnosti s deťmi, teda rodiny zamestnancov a živnostníkov zo strednej triedy, žijúce vo väčších mestách a ich okolí. Práve od nich sa však očakáva, že vykompenzujú nedostatok peňazí v štátnej kase. Slovensko totiž od svojho vzniku ešte nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Je dosť pravdepodobné, že štát od nich aj tak nedostane toľko, čo očakáva, keďže jedinou obranou rodín je šetriť.

Obyvateľov navyše dráždi to, že kým oni musia uťahovať opasky, predstavitelia vlády si zvýšili platy, zaviedli doživotné renty, nakupujú luxusné autá a stále častejšie môžeme sledovať predražené nákupy zaváňajúce korupciou.

Podniká sa horšie

Okrem prepadu tržieb ekonomiku oslabuje aj nízky rast v priemysle. To spolu s konsolidačnými krokmi vlády Roberta Fica výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Zavedenie nových daní, zvyšovanie byrokracie a tiež zmena zahraničnopolitickej orientácie Slovenska smerom na východ totiž podnikateľov zneisťuje a odrádza ich od investovania a rozširovania podnikateľských aktivít.

Situáciu zhoršuje globálna neistota, Trumpove clá a slabá konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, na ktorý je slovenský priemysel naviazaný. Výsledkom je to, že Slovensko je jednou z krajín s najnižším rastom HDP v rámci strednej Európy. Horšie ako Slovensko dopadlo iba Maďarsko, kde ekonomika v prvom štvrťroku dokonca medziročne klesla o 0,4 percenta.

Budúcnosť však môže byť ešte problematickejšia, nálada podnikateľov sa celkovo zhoršuje. Z prieskumu medzi členmi piatich obchodných komôr na Slovensku, ktoré združujú investorov z Nemecka, Rakúska, Švédska, Holandska a Francúzska, vyplynulo, že spomedzi takmer stovky firiem len tri hodnotia ekonomickú situáciu na Slovensku ako dobrú, ale až štyridsať spoločností ju považuje za zlú.

Kým v roku 2021 by si vybralo Slovensko ako miesto pre svoju investíciu 82,5 percent firiem z uvedeného prieskumu, v tomto roku je to už iba 64 percent. Firmy sa pritom sťažujú najmä na vysoké dane a korupciu. Viceprezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexander Matušek dodáva, že Slovensko je už pre investorov v automobilovom priemysle menej výhodnou destináciou ako Španielsko či Portugalsko – platmi, daňami i cenami energií.

ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA/AP Photo, File

Zamestnanosť klesá

Práve to je dôvod, prečo sa investície v krajine utlmili a klesajú. Tento rok sa to už aj prejavilo poklesom zamestnanosti v prvom štvrťroku o 0,3 percenta, čo je najviac od začiatku pandémie v roku 2020. Z pracovného trhu sa vytratilo zhruba 8-tisíc miest. Ak by tento trend pokračoval i naďalej, môže spôsobiť ďalší pokles príjmov domácností a hospodárske spomalenie, možno až recesiu.

Riešenie pritom nie je až také zložité. Vláda musí prestať žmýkať firmy aj občanov, začať šetriť na fungovaní štátu a lepšie ho spravovať. Je správne podporovať strategické investície ako Volvo alebo InoBat, podnikateľské prostredie sa však musí zlepšiť aj pre státisíce malých firiem a živnostníkov, ktorí vytvárajú hodnoty a pracovné miesta v mestách a na dedinách po celom Slovensku. To generuje príjmy, ktoré potom obyvatelia môžu míňať v obchodoch a napĺňať štátnu kasu, a nie je potrebné zvyšovať dane na to, aby sa krajina vyhla štátnemu bankrotu.