Matematika mieri na maturitu: Z výberu sa stane povinnosť

„Mám to za sebou. Na slovenčine som sa riadne zapotil, otázka mi veľmi nesadla. Angličtina bola super,“ usmeje sa dvadsaťročný Timotej z Dunajskej Stredy, ktorý minulý týždeň úspešne zložil „skúšku dospelosti“. Pri otázke, ako by zvládol maturitu z matematiky, len prevráti oči. Rovnako ako mnohí ďalší študenti, ani on nie je spokojný so zavedením povinnej skúšky z tohto predmetu.

Práve s takýmto návrhom prišiel pred niekoľkými dňami minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Povinne maturovať z matematiky by mali študenti gymnázií, stredných priemyselných škôl, obchodných akadémií a ďalších vybraných druhov odborných škôl. O aké školy konkrétne pôjde, v tejto chvíli ešte nie je jasné.

Ťažšia matematika ako výhoda

Maturita z matematiky bude mať dve úrovne náročnosti – základnú a vyššiu. Spomínaných stredných škôl okrem gymnázií sa bude týkať len základná úroveň. Gymnazisti si zvolia úroveň podľa toho, či budú matematiku potrebovať na vysokej škole.

Tí študenti, ktorí sa budú chystať na technické a matematické odbory na vysoké školy, budú maturovať z náročnejšej matematiky a táto maturita sa stane súčasťou prijímacej skúšky na VŠ. V technických odboroch by dokonca mohla maturitná skúška z vyššej úrovne matematiky prijímaciu skúšku na vysokú školu nahradiť. V iných odboroch budú študenti s touto maturitou zvýhodnení. Test z matematiky základnej úrovne absolvujú všetci gymnazisti už v treťom ročníku, keď budú v matematike na úrovni štvrtákov z odborných škôl.

ILUSTRAČNÉ FOTO: SITA

Súčasní ôsmaci po novom

Pilotný projekt s maturitou z matematiky sa začne v septembri 2026 na gymnáziách so zameraním na informatiku a stredných priemyselných školách. V roku 2027 už začne platiť povinná maturita z matematiky pre všetkých nových prvákov – terajších žiakov ôsmej triedy. Gymnazisti napíšu maturitný test z matematiky ľahšej úrovne na jar 2030. O rok neskôr sa pridajú aj žiaci stredných odborných škôl, ktorí budú vo štvrtom ročníku.

Záujem o maturitu z matematiky je dlhodobo nízky a za posledné roky sa zásadne nemení. Tento školský rok maturovalo na stredných školách na Slovensku vyše 41-tisíc študentov. Matematiku ako voliteľný predmet si vybrala len asi desatina z nich. Na porovnanie, v roku 2015 to bolo 14 percent všetkých maturantov, v roku 2019 sa ich počet znížil na 12 percent.

Z minulého storočia

Podľa prieskumu Študentskej rady stredných škôl až 80 percent z viac ako 15-tisíc súčasných študentov nechce povinnú maturitu z matematiky.

Nespokojnosť študentov vychádza aj zo spôsobu výučby. Drvivá väčšina sa totiž stále učí matematiku ako súbor pravidiel a vzorcov, pričom často nerozumejú podstate. Školám okrem iného chýbajú aj učebnice, bežne sa používajú tie z osemdesiatych rokov minulého storočia.

„Súčasná matematika takmer vôbec neobsahuje témy finančnej gramotnosti či praktickej matematiky. Školy navyše zápasia s dlhodobým nedostatkom kvalifikovaných učiteľov matematiky, čo by mohlo negatívne ovplyvniť prípravu žiakov,“ povedal predseda Študentskej rady stredných škôl Viliam Dominik Ďuraš. Dodal, že študenti nie sú proti reformám, chýba im však dôkladná odborná, spoločenská aj pedagogická diskusia.

Povinná maturita z matematiky s možnosťou vybrať si úroveň náročnosti je bežná v mnohých európskych krajinách. Absolvovanie skúšky vyššej úrovne je podmienkou na štúdium v technických a vedeckých odboroch. Napríklad v Poľsku musia študenti, ktorí chcú študovať inžinierstvo, informatiku alebo medicínu, absolvovať skúšku z rozšírenej úrovne matematiky. V Nemecku, Rakúsku aj Fínsku platia podobné pravidlá.

ILUSTRAČNÉ FOTO: Pexels

Kriticky nízka gramotnosť

Matematická gramotnosť žiakov na Slovensku je na kriticky nízkej úrovni, je však otázne, či túto skutočnosť povinná maturita zmení. Odborníci hovoria, že najprv je potrebné zmeniť obsah predmetu a spôsob, ako sa matematika učí. Nudné, nezáživné a ťažké hodiny by sa mali zmeniť na zaujímavé, inovatívne, pričom by študenti sami prichádzali na riešenia. Ministerstvo školstva by to chcelo zabezpečiť preškolením existujúcich učiteľov matematiky na základných a stredných školách. Navrhuje pre nich dodatočné školenia, ktoré by mali trvať dokopy aspoň 50 hodín. Podľa odborníkov je to však veľmi málo.

Bývalý minister školstva a súčasný opozičný poslanec NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie Ján Horecký, ktorý je zástancom povinnej maturity, hovorí, že najprv treba zmeniť a zatraktívniť prípravu budúcich učiteľov na vysokých školách, keďže učiteľov matematiky je žalostne málo. Tiež treba zmeniť obsah a spôsob vzdelávania na stredných školách, najmä gymnáziách, a až potom zaviesť povinnú maturitu z matematiky.

200-ročná maturita

O prínose povinnej maturity bez reformy obsahu, výučby či prípravy učiteľov pochybuje aj riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa Roman Baranovič.

„Osobne si myslím, že zásadne sa toho veľa nezmení, ale treba začať. Pozitívne však je, že konečne sa nám darí rozbíjať monolit takmer dvestoročnej podoby maturitnej skúšky,“ hovorí Roman Baranovič, ktorý je zároveň členom prípravnej skupiny odborníkov, pracujúcej na novej maturite.

Tri úrovne

Zastáva myšlienku trojúrovňovej matematiky pre všetkých študentov. Najľahšia úroveň by mohla obsahovať aplikovanú matematiku, teda tú, ktorú používame v bežnom živote. Mladý človek by odchádzal zo školy s aspoň základnými informáciami o tom, čo je to úrok, ako funguje hypotéka, rozumel by grafom v novinách či zľavám v obchode, aby sa v praktickom živote nenechal nachytať.

Ďalšie dve úrovne maturity by boli náročnejšie. Podľa Baranoviča je potrebné celý systém maturity „prekopať“. Cieľom maturitnej skúšky by malo byť overenie úrovne vedomostí študentov a ich doloženie certifikátom, ktorý by mal pre zamestnávateľov výpovednú hodnotu. V súčasnosti totiž výsledky skúšky takmer nikoho nezaujímajú. Navyše, dnes je maturita postavená tak, či učiteľ dokáže nachytať študenta na tom, čo nevie. „Cieľom predsa nie je, aby študenti niečo nevedeli, ale aby niečo vedeli,“ dodáva Baranovič.