Napriek sľubom sa dovoz plynu na Slovensko nezvýšil, zásoby sú nízke

Európska komisia začiatkom mája prišla s plánom na postupné znižovanie dovozu nielen plynu, ale aj ropy a jadrového paliva z Ruska, ktoré by sa malo zavŕšiť do konca roka 2027. Zastaviť by sa mal aj dovoz ruského skvapalneného plynu LNG, ktorý sa cez zimu zvyšoval. EÚ by pritom rada zabila dve muchy jednou ranou, keď by ruský plyn nahradila najmä dovozom LNG z USA, čím by sa mali zároveň zlepšiť ekonomické vzťahy s Trumpovou vládou.

Tento návrh však musia schváliť členské štáty EÚ, čo vôbec nie je samozrejmé. Ako prvá sa, samozrejme, opäť stavia na zadné slovenská vláda, pričom argumentuje zdražením energií a zhoršením konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Premiér Robert Fico dokonca pri návšteve Moskvy prezidentovi Putinovi podľa informácií STVR sľúbil, že Slovensko bude takéto rozhodnutie vetovať.

Odhliadnuc od možného slovenského veta, v EÚ aj tak nebude jednoduché takéto obmedzovanie dovozu schváliť, a to z dôvodu, že sú krajiny, ktoré reálne dovážajú ešte viac ruského plynu ako Slovensko. Podľa ekonóma českej Trinity Bank Lukáša Kovandu doviezlo počas prvého štvrťroka najviac fosílnych surovín z Ruska Francúzsko – za takmer 1,1 miliardy eur. Takmer bez výnimky pritom išlo o skvapalnený zemný plyn. Len o niečo menej doviezlo Maďarsko a potom Belgicko so Slovenskom, pričom Rusko v oboch prípadoch inkasovalo po zhruba 570 miliónoch eur.

LNG z Ruska dováža aj Španielsko či Nemecko. Kovanda pritom zdôrazňuje, že rozhodujú peniaze – ruský plyn je jednoducho lacnejší ako plyn z iných zdrojov.

Prázdne reči

Aj na Slovensko by mala európska stopka pre ruský plyn a ropu najmä finančný dosah – dovozy by boli o niečo drahšie a vládu by viac stálo aj dotovanie plynu pre domácnosti. Na druhej strane by mohla žiadať EÚ o kompenzácie. Táto téma však vzbudzuje na Slovensku emócie, oveľa silnejšie v porovnaní s Českou republikou, kde sa diskutuje skôr na odbornej a pragmatickej báze.

Na Slovensku sú energetické nosiče už tradične politickou témou, na ktorú voliči ochotne reagujú. Na druhej strane už príliš nesledujú, ako vyhlásenia a sľuby politikov v skutočnosti dopadnú a čo z nich sa splní. Po zastavení tranzitu ruského zemného plynu na konci roku 2024 napríklad premiér Fico voličom sľuboval, že „pokiaľ ide o domácu spotrebu, nemáme zatiaľ žiadny problém“.

Pri jeho decembrovej „súkromnej“ návšteve v moskovskom Kremli vraj ruská strana potvrdila, že „čo má na Slovensko doručiť, aj doručí – tých 3 až 3,5 miliardy metrov kubických ročne“. Existuje južný tok, existujú iné možnosti, tvrdil Fico 12. januára v diskusnej relácii televízie TA3.

Kolísavý prietok

Štátny Slovenský plynárenský priemysel koncom januára uviedol, že Gazprom bude Slovensku dodávať plyn cez Turecko a Balkán, do našich rúr sa dostane cez maďarsko-slovenskú spojku Veľké Zlievce. Neskôr sa mali dodávky zdvojnásobiť.

Koncom marca šéf SPP Vojtech Ferencz dokonca vyhlásil, že od apríla Gazprom „násobne zvýši dodávky plynu na Slovensko cez Maďarsko“. „Umožní nám plynulé zásobovanie Slovenska po zvyšok roka,“ uviedol podľa Denníka N obchodný riaditeľ SPP Michal Ľalík. Vďaka tomu vraj firma nebude mať problém naplniť zásobníky na ďalšiu zimu.

Aká je skutočnosť? Podľa údajov prepravcu plynu Eustream prúdilo v decembri 2024 cez Veľké Zlievce zhruba 100 GWh zemného plynu denne. V januári a februári kolísali hodnoty od 70 po 100 GWh, od marca však prítok plynu klesol na zhruba 60 až 70 GWh denne. Koncom marca sa síce o niečo zvýšil, no od mája výrazne spadol na zhruba 60 GWh denne.

Takýmto tempom by sa však namiesto Ficom spomínaných 3 až 3,5 miliardy kubických metrov, „ktoré Gazprom doručí“, dostala na Slovensko do jesene ledva tretina z celkového objemu plynu, ktorý potrebujeme, čo je zúfalo málo.

Poloprázdne zásobníky

Navyše máme takmer prázdne zásobníky – k 13. máju v nich bolo podľa portálu AGSI len necelých 13 400 GWh plynu, čo Slovensku stačí iba na štvrtinu ročnej potreby. Zatiaľ čo iné krajiny už od apríla svoje zásobníky napĺňajú, Slovensko to pre trvajúce chladné počasie a slabý prítok plynu nedokáže ani v máji. Naopak, Česká republika má už v máji zásobníky naplnené takmer na 45 percent.

Pre Slovensko to znamená veľké riziko nedostatku plynu počas najbližšej zimy. Domácnosti to až tak neohrozí, keďže pre ne má SPP zabezpečenú rezervu v zásobníku v obci Dolní Bojanovice na českom území, ktorý je takmer plný.

Problémy by však mohla mať energetika a priemysel, napríklad chemická fabrika Duslo Šaľa. Pre ňu je zemný plyn základnou surovinou na výrobu hnojív alebo prísady AdBlue pre moderné naftové motory. Výpadky v zásobovaní plynom by boli obrovskou ranou pre konkurencieschopnosť a dôveryhodnosť slovenskej ekonomiky.

Obchodovať, nielen rozprávať

Príkladom nám môžu byť krajiny, ktoré sú k Rusku geograficky najbližšie, ako napríklad Poľsko, Lotyšsko či Estónsko. Od ruského plynu sa úplne odstrihli a kúria zväčša nórskym plynom. Dokonca aj Ukrajina podľa premiéra Denysa Šmyhaľa len za prvé štyri mesiace tohto roka nakúpila už 1,5 miliardy m3 plynu z mimoruských zdrojov, ako informuje denník Ukrajinska Pravda. Plyn sa teda na trhu získať dá a spoliehať sa na ruské dodávky cez TurkStream je veľmi riskantné. Tie rúry jednoducho nemajú dostatočnú kapacitu na uspokojenie všetkých odberateľov Gazpromu. Ak by sa aj dodávky pre Slovensko dostali cez Turecko, ďalším úzkym hrdlom sú plynovody v Srbsku a Maďarsku.

Pre Slovensko by teda bolo oveľa lepším riešením nakúpiť plyn v nemeckých alebo poľských prístavoch a cez české alebo poľské tranzitné plynovody ho dostať na Slovensko. USA má napríklad prebytok zemného plynu, ktorý sa predáva za oveľa nižšie ceny ako v Európe. Japonsko má v USA zazmluvnené obrovské objemy LNG, ktoré nedokáže odobrať, preto sa pre ne po celom svete snaží nájsť odberateľov aj za nižšie ceny.

Foto: SITA/Milan Illík

NA SNÍMKE: Slovenská herečka a diplomatka Magda Vášáryová (NA SNÍMKE uprostred) počas protestného zhromaždenia Slovensko je Európa! organizovaného iniciatívou Mier Ukrajine na Námestí slobody v Bratislave (9. mája 2025). Na protestných zhromaždeniach, ktoré sa v uplynulých mesiacoch opakovane konali v desiatkach miest po celom Slovensku, desaťtisíce ľudí dávali najavo, že životný priestor Slovenska je v Európskej únii a že nesúhlasia s tým, ako premiér Robert Fico svojou politikou ťahá krajinu do náručia Ruska a prezidenta Vladimira Putina.

Trochu iné kontinenty

Všetko toto si však zjavne vyžaduje pustiť sa do náročných rokovaní a namiesto Moskvy a Petrohradu lietať po trochu iných kontinentoch. K tomu sa zatiaľ premiér Fico ani ministerka hospodárstva Denisa Saková neodhodlali.

Čoskoro im však asi nič iné nezostane. USA plánujú v rámci tlaku na Rusko uvaliť vážne sankcie na krajiny, ktoré s ním obchodujú. Senátor Lindsey Graham podľa agentúry SITA hrozí zavedením až 500-percentného cla na dovoz z krajín ako Slovensko alebo Maďarsko, ktoré dovážajú energetické suroviny z Ruska. Asi netreba pripomínať, čo by to znamenalo pre nitriansky Land Rover alebo bratislavský Volkswagen, ktoré do USA vyvážajú veľkú časť svojej produkcie.

Aj z Rumunska

Zabezpečenie dostatku strategických surovín za slušné ceny si však vyžaduje nielen obratnosť v rokovaní, ale hlavne dlhodobé vzťahy. Preto by sa Slovensko malo obrátiť namiesto Ruska na krajiny, ktoré sú vychádzajúcimi hviezdami európskej energetiky.

Takmer sused Slovenska Rumunsko napríklad začne od jesene 2027 ťažiť z ložiska Neptun Deep v Čiernom mori so zásobami okolo 100 miliárd m3 významné objemy plynu, čím zdvojnásobí svoju produkciu. Už teraz ňou pokrýva zhruba 70 percent svojej spotreby, ťažbu navyše môže teda vyvážať, ako informuje portál slovgas.sk. Dokonca už bola podpísaná aj zmluva o odbere s nemeckou firmou Uniper.

O vlastníctvo ložiska sa na polovicu delia rumunský dodávateľ plynu Romgaz a rakúsky OMV Petrom. Odbyt tohto plynu budú logicky hľadať aj v blízkych krajinách, teda v Maďarsku, Rakúsku, na Slovensku či Ukrajine.

Na to sú však potrebné prepojenia, napríklad dlho spomínaná spojka Eastring medzi rumunskými, maďarskými a slovenskými plynovodmi, ktorá sa má napojiť vo Veľkých Kapušanoch. S jej financovaním by mohla pomôcť práve EÚ, do takýchto rokovaní sa však treba pustiť okamžite, keďže už včera bolo neskoro.

Od slovenskej vlády si to vyžaduje menej emotívnych politických vyhlásení a viac poctivých rokovaní v Bruseli a hlavných mestách okolitých štátov. Nikomu nepomôže plakať nad tým, že sa končia časy lacného plynu z Ruska. Čas ukázal, že pre slovenskú ekonomiku to bola závislosť so smrteľným rizikom. Čím skôr sa skončí, tým ľahšie sa bude našej ekonomike dýchať.

Úvodná snímka: Prepojovací plynovod medzi Slovenskom a Poľskom v poľskej obci Strachocina.