Krajina bola dlhé roky obľúbenou destináciou zahraničných investorov, atraktívnejšou ako Maďarsko, Česko či Poľsko. No v posledných rokoch sa investície prakticky zastavili, investori sú opatrní. Prekážajú im vysoké dane aj nejasná zahraničná orientácia vlády. Slovensko to môže vrátiť do minulosti.
Volkswagen, US Steel, Kia, Continental, Samsung, Stellantis, Heineken. A ďalšie. Stovky a stovky firiem, ktoré do podnikania na Slovensku od roku 1990 vložili celkovo takmer 50 miliárd eur (kumulatívne) priamych, ale možno stovky miliárd dodatočných investícií, reinvestovaných ziskov.
Pri väčšine z nich neznalý čitateľ počul maximálne o ich značke či výrobku, pritom však netuší, že niekde v Sabinove, Hlohovci alebo Lučenci majú výrobný závod s pár stovkami zamestnancov, ktorý ročne vyrobí tovar naložený do stoviek kamiónov, putujúcich do celého sveta.
Bez týchto investorov by Slovensko nebolo tým, čím je dnes. Nezamestnanosť by bola zrejme stále nad desiatimi percentami, priemerná mzda možno na 500 eurách, ak by sme nejaké euro vôbec mali. Mnohé mestečká by mali zrejme len polovicu svojich obyvateľov, zvyšok by sa za prácou odsťahoval do krajín na západ od nás, kde jej je dosť.
Časy zelenej lúky
Zahraniční investori prichádzali na Slovensko najmä po roku 2000. Prvá aj druhá Dzurindova vláda priniesla reformy, ktoré prilákali investorov, pripravených rozbehnúť biznis na zelenej lúke. Zrazu sa im u nás oplatilo podnikať. Začali stavať nové závody, zapájať Slovensko do globálneho priemyselného reťazca. Z Vrábeľ, Veľkého Medera, Nitry, Popradu a ďalších regiónov putovali brzdy, káble, sedadlá či časti motorov do automobiliek Mercedes, BMW, Porsche alebo Volvo.
Výrazne sa znížila nezamestnanosť, postupne stúpali aj mzdy, nové závody sa zo západného Slovenska posúvali na horné Považie, do strednej časti krajiny až na východ. V posledných rokoch hlásili väčšie projekty aj Prešov, Košice, Humenné alebo Sabinov.
Pred vyše desiatimi rokmi sa však prílev zahraničných investícií spomalil a v posledných rokoch sa prakticky zastavil. Podľa údajov OECD sa ich celková úroveň držala v rokoch 2016 až 2023 na úrovni 60 miliárd eur. Ak aj prišli noví investori, ledva stihli nahradiť tých, čo zo Slovenska odišli.
V iných krajinách strednej Európy to však bolo podstatne lepšie. Dokonca aj v Maďarsku, kde sa zahraničné investície za ten čas zdvihli z 80 miliárd eur o polovicu. Výrazne viac ich pritiahlo Česko, kde sa zvýšili (v prepočte) zo 120 na vyše 210 miliárd, ale najmä Poľsko, ktoré sa dostalo z necelých 190 miliárd v roku 2016 až na takmer 350 miliárd eur v roku 2023.
Čo sa stalo? Prečo Slovensko prestalo byť magnetom a mnohí investori ho dokonca opúšťajú? Pokazilo sa niečo, že zasľúbená krajina automobilového priemyslu prestala byť atraktívnou pre jeho dodávateľov?
Kde sa to zaseklo?
Najviac investícií na Slovensko prekvapivo priniesli firmy z Holandska, ktoré tu podľa štatistík Národnej banky Slovenska investovali 12,3 miliardy eur. Treba však povedať, že cez holandské pobočky vlastní slovenské dcéry aj veľa amerických firiem, napríklad US Steel či Coca-Cola.
Po Holandsku nasledujú Rakúsko a Česko, až po nich Južná Kórea, Nemecko, Luxembursko, Taliansko a Belgicko. Do finančnej krízy v roku 2009 sa prílev investícií zo zahraničia pohyboval od 2 do 3 miliárd eur ročne, potom sa zabrzdil, podobne ako pri covidovej pandémii. V posledných rokoch sa podľa predsedu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslava Kiraľvargu ich prílev dokonca zastavil.
„Po roku 2000 dosahovali zahraničné investície aj 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2023 to však bolo 0 percent HDP,“ konštatuje pre Denník N. Je to podľa neho jasný dôkaz toho, že zahraniční investori prestávajú mať záujem investovať na Slovensku. Dôvodom sú protipodnikateľské kroky vlády Roberta Fica, najmä zvyšovanie odvodov a daní či dokonca zavádzanie nových, ako napríklad transakčnej dane. zavádzanie nových, ako napríklad transakčnej dane.
Kiraľvarga, ktorý je zároveň jedným z najvyšších manažérov spoločnosti US Steel v Košiciach, upozorňuje na negatívny index ekonomickej aktivity v eurozóne, čo signalizuje nízku dôveru podnikateľov a spotrebiteľov, čiže hospodársku neistotu.
„Ak niektorá krajina ešte zvyšuje dane alebo zavádza nové, zatvára oči pred blízkou budúcnosťou,“ varuje predseda RÚZ v rozhovore pre Denník N. „Dusí sa tým ekonomická aktivita a snaha investovať na Slovensku a (vláda) tak robí vedome, pretože tieto ukazovatele sú verejne dostupné.“
ILUSTRAČNÉ FOTO: Unsplash
Zanedbaná elektromobilita
Práve neistá hospodárska situácia núti firmy k opatrnosti, a preto obmedzujú výstavbu závodov či rozširovanie tých existujúcich. Inak sa správajú iba v prudko sa rozvíjajúcich odvetviach, ako napríklad výroba batérií alebo celých elektromobilov, či tepelných čerpadiel.
Z tejto oblasti prišli na Slovensko investície čínsko-švédskej automobilky Volvo pri Košiciach, čínsko-slovenského producenta batérií Gotion pri Šuranoch či výrobcov tepelných čerpadiel v Istebnom, Vranove, Senici a Rimavskej Sobote.
Ďalšia veľká investícia nemeckej firmy Bosch do výroby elektromotorov pre bicykle v Prešove nakoniec predbežne padla. Elektrobicykle sa po pandémii prestali predávať, treba ich oveľa menej.
Do strednej Európy však najmä v odvetviach výroby batérií prúdia obrovské investície z Číny a Kórey. Slovensko z nich podľa inštitútu CEIAS (Central European Institute of Asian Studies) získalo iba zlomok – zhruba 1,7 miliardy eur najmä vďaka Gotionu. Až 19 miliárd eur skončilo v Maďarsku, zhruba 7 miliárd v Poľsku.
Podľa inštitútu CEIAS Slovensko zaostáva najmä v investíciách do vzdelávania a v prenose vyspelých technológií. Slabá podpora vedy a výskumu sa objavuje aj medzi výhradami existujúcich investorov. Stále viac obáv však vzbudzuje aj politické riziko pre sporné vyjadrenia a kroky premiéra Roberta Fica.
Kroky do minulosti
Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek hovorí, že návštevy Moskvy či Turecka k atraktívnosti Slovenska neprispievajú. Až 93 percent všetkých investícií v tomto odvetví za posledných pätnásť rokov totiž pochádzalo z Európskej únie, Británie či z USA. Investori potrebujú predvídateľnosť a stabilitu, aj čo sa týka zahraničnej orientácie krajiny, argumentuje Matušek pre Index denníka Sme. Podľa najnovšieho prieskumu medzi členmi piatich zahraničných obchodných komôr na Slovensku počet firiem, ktoré by tu už radšej neinvestovali, výrazne stúpol, až na tretinu. V roku 2021 to bola pritom iba šestina.
Zahraničné investície boli dlhé roky výrazným motorom rastu ekonomiky Slovenska a tým aj zlepšovania životnej úrovne obyvateľov. Ich spomalenie a následné zastavenie už cítiť – spomalil sa hospodársky rast, prestala sa zvyšovať zamestnanosť, trpí stavebníctvo a stráca aj štátny rozpočet.
Ak vláda v krátkom čase neprestane zhoršovať podmienky na podnikanie a zamestnávanie, krajine hrozí ekonomická katastrofa, ktorá môže vyústiť do bankrotu. Nové závody sa dajú postaviť aj kúsok za našou hranicou a Slováci do nich budú cestovať za prácou podobne ako do Győru a do Komáromu. Hladové doliny s vyše 20-percentnou nezamestnanosťou a vysťahovalectvo nemusia byť len spomienkou. Od návratu do minulosti delí Slovensko už iba pár krokov.
