Cífer zažíva veľký populačný rast, ktorý mení ráz obce. S novými obyvateľmi prichádza rozvoj a stúpajú požiadavky na školstvo či dopravu. Ako sa s tým obec vyrovnáva? Zachová si vidiecky charakter a bude schopná poskytovať dostatok kvalitných služieb? Rozprávame sa s jej starostom Marošom Saganom.
V posledných rokoch prešiel Cífer obrovskou migračnou vlnou. Počet obyvateľov obce stúpol o viac ako štvrtinu. Aký to má vplyv na obec?
Migračná vlna trvá dlhšie. Počet obyvateľov sa postupne zvyšuje už asi dvadsať rokov, najintenzívnejšie v ostatných piatich až siedmich rokoch. Z geografického hľadiska má Cífer veľmi atraktívnu polohu. Je napojený na železnicu do Bratislavy a do Trnavy a zároveň aj na diaľnicu D1. Obec má veľmi dobrú vybavenosť službami. Ľudia sa k nám sťahujú z celého Slovenska už od 60. rokov minulého storočia. Máme tu veľa ľudí z Kysúc, Oravy alebo Zamaguria. Dnes sú už úplne integrovaní a považujú sa za domácich.
Čo takýto populačný rast znamená pre obec?
Na takýto prílev obyvateľstva je mnoho pohľadov. Latentne je tu prítomná jemná xenofóbia, no väčšina obyvateľov vníma nových ľudí skôr pozitívne. Ich príchod znamená pre obec šancu prijať ich dary, talenty, zručnosti, vzdelanie a nadanie. Mnohí z nich vďaka svojej angažovanosti vniesli do fungovania obce nový impulz a život. Napríklad medzi športujúcimi nájdete veľa detí prisťahovalcov. Rovnako je to s talentmi v škole či vo fungovaní farnosti a rôznych združení. Prisťahovalci prinášajú novú energiu a kvalitu, ktorá by obci inak chýbala.
Do obce prichádzajú aj mladé rodiny, stúpa počet detí. Zvládajú školy a škôlky tento nápor?
To je jeden z nárokov, ktorý migrácia na obec kladie. Riešime ho posledných dvadsať rokov. Museli sme niekoľkokrát rozširovať školské kapacity, až sme napokon postavili úplne novú materskú školu. Kapacitu základnej školy sme zdvojnásobili a zásadne sme rozšírili aj základnú umeleckú školu. Boli to drahé projekty, no na druhej strane sa nám vďaka nim podarilo zlepšiť kvalitu vyučovacích procesov.
Kvôli novým obyvateľom teda vyrástli vo vašej obci projekty, ktoré by tu inak neboli.
Áno, napríklad športová hala. Stojí preto, lebo škola nemala riadnu telocvičňu, ktorá by pokryla nárast počtu detí a nároky miestnych športovcov. Všetko to stálo veľa peňazí, ale už sme na konci obdobia, keď bolo potrebné rozširovať priestory a kapacity. Tento problém sme vyriešili. Teraz budeme ťažiť z toho, že je obec väčšia, infraštruktúrne lepšie vybavená a že je tu aj viac komerčných služieb, keďže pribudli reštaurácie, kaviarne, obchody, čo zvyšuje kvalitu života ľudí.
To je pravda, ale máte tu aj jednu veľkú zastavanú štvrť, kde žije veľa mladých rodín, chýba tu obchod a do centra dediny je ďaleko.
Nemôžete očakávať od obce, že bude riešiť komerčné záležitosti. Je to otázka trhu. Pokiaľ bude mať štvrť kúpnu silu, tak tam niekto s takouto iniciatívou príde. Treba však vnímať aj to, že éra malých obchodov je dávno za nami. Hypermarkety, supermarkety a obchodné siete konkurenčne odstavili väčšinu malých vidieckych obchodov, takže nepredpokladám, že takýto obchod vo štvrti, na ktorú sa pýtate, vznikne. Pri tisícke obyvateľov by to bolo nerentabilné. Možno ak sa niekedy v budúcnosti rozrastie, s čím územný plán nateraz nepočíta, nejaký supermarket sa tam objaví. Skôr však predpokladám, že tam môžu vzniknúť nejaké kaviarničky alebo pekárničky, ak bude po nich dopyt.
Viac ľudí znamená viac áut v centre obce a na uliciach. Ako riešite prehustenú dopravu a parkovanie?
Tento problém existuje v každom meste a prakticky v každej väčšej obci na Slovensku. Mali by sme ho aj bez prisťahovalcov. Skoro každá rodina už vlastní auto, viaceré majú dokonca dve alebo tri. Rovnako ako v mestách, aj my sme zaviedli vlastnú parkovaciu politiku. V centre obce je len krátkodobé parkovanie v ranných a poobedňajších hodinách pri školách, škôlkach, obecnom úrade, zdravotnom stredisku a kostole.
Tieto lokality potrebujú v určitých fázach dňa veľkú kapacitu parkovania.
Áno, ale autá tam v skutočnosti bývajú odstavené oveľa dlhšie a potrebnú kapacitu parkovaniu znižujú. Máme však už osadené dopravné značenie. Zatiaľ pokuty nedávame, ale dôjde aj na to. Ak totiž ľudí za prestúpenie zákazu nečaká trest, budú ho stále porušovať. Na jednom z centrálnych parkovísk už máme nový kamerový systém, ktorý je v testovacej fáze. Dokážeme ním identifikovať porušenie predpisu o dĺžke státia. Systém dokáže okamžite identifikovať vozidlá a zadovážiť dôkazný materiál. Vieme teda pokutovať porušenie dĺžky státia. Po ukončení stavebných prác spustíme penalizačný systém aj pri základnej škole.
Vzhľadom na existujúcu aj potenciálnu novú infraštruktúru nemôže počet ľudí narastať do nekonečna. Má Cífer nastavenú nejakú hranicu únosnosti?
Ako hovoríte, demografický a teritoriálny rozmach nemôže byť nekonečný. Na tom je zhoda v obci aj v zastupiteľstve. Ak chceme udržať ráz obce ako príjemného vidieckeho sídla aj s výhodami, ktoré z toho vyplývajú, teda s blízkosťou prírody, rozvinutým a chráneným prírodným bohatstvom, funkčnou dopravou a infraštruktúrou, tak nemôžeme stále rásť, napríklad až na 10-tisíc obyvateľov. Úplne by to zmenilo charakter obce.
Ak tu má existovať ďalší rozvoj, tak skôr pomalý. Aj preto obec neschválila ďalšie veľké stavebné projekty. Počítame len s výstavbou nájomných bytových domov, čo je prosociálne opatrenie. Do ďalších stavebných zón obec ísť nechce, no nevylučujem drobné zmeny územného plánu kvôli výstavbe malého, obmedzeného počtu rodinných domov.
Cífer je na druhej strane v podstate už aglomeráciou hlavného mesta. Od Bratislavy je vzdialený iba 40 kilometrov a má s ňou veľmi dobré dopravné spojenia.
Vzhľadom na to bude stále pretrvávať snaha stavať a rozširovať obec, čo je prirodzený jav. Je to dôsledok suburbanizácie, ale v každom prípade by sme tento vývoj radi regulovali. Zóny bez dostatočnej infraštruktúry spôsobujú ľuďom obrovské problémy. Obec má teraz okolo 5 000 obyvateľov. To mi príde udržateľné.
Cífer je povestný dlhými záhradami pri domoch, ktoré v súčasnosti ponúkajú priestor na špekulácie. Od apríla navyše platí nový zákon o malých stavbách do 50 m2, na ktoré nie je potrebné stavebné povolenie. Má obec za takéhoto predpokladu páku, aby na týchto pozemkoch nevyrastali čierne stavby?
Čiernych stavieb je u nás minimum, keďže finančné postihy za ne sú veľmi vysoké. Výstavbu v záhradách obec reguluje už takmer desať rokov. Nebránime ľuďom, ktorí majú veľké záhrady, stavať. Vzhľadom na vysoké ceny pozemkov to dokonca môže byť pomoc pre mladé rodiny. No stanovili sme, že v zastavanej časti obce je možné za rodinným domom v záhrade postaviť len jeden rodinný dom. V minulosti totiž vznikali precedensy, keď sa obyvatelia snažili na dlhých parcelách postaviť aj vyše 50 rodinných domov, čo nedáva logiku z hľadiska infraštruktúry ani funkčnosti.
Stavebník však môže stavať chatu „off-grid“, ktorá nie je pripojená na verejné siete, a bude mať funkčnú stavbu.
Áno, ale obec ako stavebný úrad bude mať vždy právo vykonávať dohľad nad takouto stavbou a aj z daňového hľadiska si to budeme vedieť odkontrolovať. Budeme striktní, keď to bude rodinný dom, ktorý sa bude tváriť ako chata. Základná premisa je napojenie na siete, čo si vyžaduje stavebné povolenie.
Má Cífer aj „čierne duše“, teda ľudí, ktorí si tu postavili dom, ale oficiálny pobyt majú inde?
Toto sú predovšetkým príbehy nových sídel pri Bratislave, kde niekedy viac ako polovica nových obyvateľov nemá trvalý pobyt priamo v sídle obce. Cífer má oficiálne niečo vyše 4 800 obyvateľov a žije ich tu okolo 5 500. Je to však na škodu obce, pretože nedostáva na nich peniaze z daní z príjmov fyzických osôb.
