Prezident USA dostal zaucho od finančných trhov za neuváženú hru s clami a obchodnými partnermi. Clá – s výnimkou Číny – dočasne na tri mesiace znížil. Svet tak získal čas rozhodnúť sa, či ustúpi jeho tlaku, alebo s ním pôjde do obchodného konfliktu.
Riziko, že zažijeme obchodnú vojnu s vážnymi dosahmi na životnú úroveň stoviek miliónov ľudí po celom svete, je zo dňa na deň väčšie. Ak by ju niekto chcel rozpútať, nerobil by to inak, ako to dnes robí americký prezident Donald Trump.
Ten pred pár dňami teatrálne oznámil obrovské clá na všetky tovary pre kľúčových obchodných partnerov USA, od Európskej únie cez Spojené kráľovstvo, Izrael, Japonsko až po Čínu. Globálnu ekonomiku to môže uvrhnúť do ťažkej hospodárskej krízy, podobnej tej spred sto rokov, keď prišli o prácu desiatky miliónov ľudí, mnohí nemali čo jesť a takmer každá krajina vo svete zápasila s obrovskou mierou reálnej chudoby.
Varovným signálom, že pre Trumpove nepremyslené kroky si svet koleduje o vážny problém, je prudký pád cien akcií na svetových burzách počas posledných dní.
To na amerického prezidenta a jeho tím zaúčinkovalo. Svoje rozhodnutie dočasne pozastavil na tri mesiace, počas ktorých clá znížil na 10 percent, avšak s výnimkou Číny.
Ako pištoľník a výpalník
Taktikou Trumpa je nátlak, hraničiaci až s vydieraním. Začalo sa to zhruba pred mesiacom uvalením ciel na Mexiko a Kanadu, čo sa z pohľadu USA ešte ako-tak dalo pochopiť. Prezident to zdôvodňoval bojom proti pašovaniu drog a nelegálnej migrácii do USA a snahou ochrániť americký priemysel.
Nasledovali clá na dovoz automobilov z Európy, Japonska a Číny, čo obhajoval podobne – znovu argumentoval ochranou domácich výrobcov. Najmä čínske firmy si totiž pri exporte do USA, a nielen tam, často pomáhajú vládnymi dotáciami, čo USA kritizujú.
Posledný Trumpov krok z minulého týždňa, zavedenie ciel voči takmer celému svetu (od včera dočasne pozastavené), je však už streľbou od pása. Nemožno ho odôvodniť žiadnou ekonomickou stratégiou, iba potrebou amerického prezidenta pritiahnuť na seba pozornosť voličov a vzbudiť strach u obchodných partnerov. Clá nazval recipročnými, teda odvetnými alebo vyrovnávajúcimi, no pripomínajú skôr ekonomickú politiku z 19. storočia.
Trump tvrdí, že clá budú platiť, až kým nezlikviduje obchodný deficit USA voči iným krajinám. Pred novinármi povedal, že hovoril s európskymi aj ázijskými politikmi, ktorí ho presviedčajú, aby clá nezavádzal. „Prichádzajú k rokovaciemu stolu a chcú diskutovať. Ale niet o čom, ak nám ročne nezaplatia viac peňazí,“ povedal podľa denníka The New York Times šéf Bieleho domu.
Tento prístup pripomína výpalníctvo: Pohrozím ti, a ak mi nezaplatíš, budem ti robiť zle, pretože na to mám dosť sily. Slabší sa podvolia, silnejších, ktorí sa postavia na odpor, zlikvidujem.
Takto chápu Trumpov postup viacerí svetoví lídri, ktorí sa k nemu cez víkend vyjadrovali. Vzhľadom na to, že z časového hľadiska ide o čerstvý krok, vyzývali skôr k zdržanlivosti ako k podobne silným recipročným opatreniam.
Stredná Európa v strehu
Pre mnohé krajiny bude zníženie vývozu do USA pre vysoké clá veľmi citeľné a ich ekonomika môže v dôsledku toho klesnúť aj o niekoľko percentuálnych bodov, nehovoriac o desaťtisícoch stratených pracovných miest. Americký trh je obrovský a nie je možné ho nahradiť za mesiac či dva. Môže to trvať roky, ak sa to vôbec podarí.
Podľa Národnej banky Slovenska je v Európe prípadnou obchodnou vojnou najviac ohrozenou krajinou Česko a hneď po ňom Slovensko. Nasledujú Maďarsko, Holandsko a Írsko. Najmenej by mohla uškodiť Grécku a Cypru, ale prekvapivo napríklad aj Španielsku.
Trumpova colná matematika
Trump úmyselne odprezentoval zavedenie nových ciel ako úľavu. Začal tým, že ich zaviedol prehnane vysoké, ale vzápätí ich viacerým krajinám dočasne znížil na polovicu. Napríklad pre Európsku úniu má platiť sadzba 39 percent na všetky tovary, ale zatiaľ bude „dočasne znížená“ na 20 percent. Cieľom je zrejme predísť odvetným opatreniam. Ak by ich EÚ medzičasom zaviedla, do platnosti by vstúpili spomínané vyššie sadzby. Toto rozhodnutie prišlo krátko potom, ako USA uvalili 25-percentné clá na dovoz áut z cudziny.
Ďalšie krajiny dopadli ešte horšie. Voči Japonsku zaviedli USA clo vo výške 46 percent, Južná Kórea dostala 50 percent a India 52 percent. Čína dokonca 67 percent, Thajsko 72 percent, Vietnam 90 percent a Kambodža dokonca až 97 percent. Všetkým krajinám clá zatiaľ Trumpova administratíva „znížila“ na polovicu, ak nebudú zavádzať odvetné opatrenia. Čína ich však už zaviedla. Výsledkom tohto kroku je, že Trump dodatočne zvýšil clá na dovoz z Číny až na 125 percent.
Zaujímavé je, že v tomto zozname chýbajú krajiny ako Rusko, Severná Kórea či Kuba. Trump to zdôvodňuje tým, že USA s nimi prakticky neobchodujú. V prípade Ruska to nie je pravda, hoci vzájomný obchod sa v posledných rokoch výrazne obmedzil. Približne 30-miliardový obrat v amerických dolároch z roku 2021 klesol vlani asi na desatinu. Pre porovnanie obchody s Európskou úniou presahujú 600 miliárd dolárov ročne, s Japonskom niečo vyše 150 miliárd.
Svetové akciové burzy pohrozili prezidentovi Trumpovi, ten bol pod ich tlakom donútený zmierniť clá.
FOTO: Arne Dedert/dpa via AP
Scvrknutá Tesla
Svetové burzy dali rázne najavo, čo si o Trumpových krokoch myslia. Viaceré významné akciové indexy vymazali za ostatných pár dní všetky zisky z posledných mesiacov. Nemecký akciový index DAX bol naposledy pod 20-tisíc bodmi vlani v decembri, čínsky index SSEC klesol najnižšie od vlaňajšieho septembra. Britský index FTSE sa svojou hodnotou vrátil o rok späť, japonský index Nikkei padol dokonca na najnižšiu úroveň za posledné dva roky.
Padajú aj akcie firiem z USA. Všetky tri kľúčové americké akciové indexy S&P, Dow Jones a Nasdaq klesli na hodnoty z vlaňajšieho mája až júna. Americký výrobca elektroáut Tesla, ktorého vlastníkom je Trumpov obľúbenec a poradca Elon Musk, stratil od konca februára až 40 percent svojej hodnoty, keď sa cena za akciu znížila z približne 400 na 240 amerických dolárov. V reakcii na trojmesačné pozastavenie colných opatrení začali americké trhy včera prudko rásť. Európske trhy na to zareagovať nestihli, keďže oznámenie prišlo až krátko pred koncom ich obchodného dňa (vzhľadom na časový posun).
Dôvodom poklesu trhov je obava, že rozbiehajúca sa obchodná vojna ochromí a poškodí globálnu ekonomiku a významne tým utrpia aj firmy a spotrebitelia v USA. Predražia sa im totiž tovary z iných častí sveta a zároveň aj ich vlastné, pretože mnohé z nich sa skladajú z kvanta zahraničných súčiastok, ktoré budú pre vysoké clá drahšie. Ceny v USA bude zvyšovať aj nižšia konkurencia na americkom trhu.
Šéf investičnej banky JPMorgan Jamie Dimon sa https://www.cnbc.com/2025/04/07/jamie-dimon-trump-tariffs-inflation-economy.html preto domnieva, že clá zvýšia v USA infláciu a oslabia už aj tak spomaľujúcu sa ekonomiku. Napätie vyvolané Trumpovými krokmi naštrbí podľa Dimona dôveru v medzinárodnom obchode a obmedzí nové investície, pretože investori budú vyčkávať, ako sa situácia vyvinie. Budú mať menej odvahy nakupovať nové technológie, nehnuteľnosti, budovy, bude menej dopravy, surovín aj pracovných síl.
Veľmi drahé divadlo
Teatrálne vystúpenie Donalda Trumpa hrozí ničivým účinkom na sieť vzájomne výhodných globálnych obchodných vzťahov a výrobných reťazcov budovanú dlhé roky, z ktorej profitovali všetci vrátane USA.
Najväčšiu škodu to však paradoxne nemusí spôsobiť japonským či európskym exportérom, ak svoje výrobky dokážu uplatniť na iných trhoch, hoci možno s menším ziskom.
Medzi porazenými totiž napokon môžu byť aj americké technologické a digitálne megafirmy, od Googlu a Microsoftu až po Oracle alebo Nvidiu, ktoré žijú z globálneho prepojenia a spolupráce. Ochladenie svetového obchodu ich môže vrátiť o celé roky späť, teda do čias, keď najodvážnejšie firmy obchodovali regionálne a o globálnej ekonomike snívali iba vizionári. Alebo ich to môže prinútiť vysťahovať sa z USA tam, kde svetový obchod nebude trpieť zbytočnými prekážkami. Trumpove clá sa tak americkej ekonomike môžu vrátiť ako veľmi nepríjemný bumerang.
