Americký prezident na žiadosť Putina súhlasil so schôdzkou na Aljaške. Pôvodne hrozil clami a sankciami, teraz zostal ticho. Účasť Zelenského je neistá. Trump ho tam chcel, Putin je proti.
Pôvodne avizované ultimátum amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Rusku, ktoré malo 8. augusta priniesť zavedenie vysokých ciel a tvrdých sankcií voči Moskve a odberateľom ruských energií, sa nenaplnilo. Namiesto toho Trump oznámil, že na žiadosť Vladimira Putina sa 15. augusta na Aljaške uskutoční bilaterálny samit.
„Veľmi očakávané stretnutie medzi mnou a ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa uskutoční v skvelom štáte Aljaška,“ uviedol Trump na svojej sieti Truth Social. Kremeľ potvrdil miesto i dátum a poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov dodal, že sa očakáva aj ďalšie stretnutie v Rusku. Hlavnou témou má byť „dlhodobé urovnanie krízy na Ukrajine“.
Biely dom dokonca zvažuje, že na Aljašku prizve aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten opakovane varoval, že „akékoľvek riešenie bez účasti Ukrajiny bude riešením proti mieru“. Nemecký kancelár Friedrich Merz trvá na Zelenského účasti, kým americký viceprezident J. D. Vance ju pred schôdzkou Trump – Putin nepovažuje za produktívnu.
Najprv prímerie
Ukrajina zdôrazňuje, že „nevydá svoju zem okupantom“ a že územná celistvosť je podľa ústavy nedotknuteľná. Zelenskyj ocenil spoločné vyhlásenie lídrov Spojeného kráľovstva, Fínska, Francúzska, Talianska, Nemecka, Poľska a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorí v nedeľu deklarovali, že „cesta k mieru na Ukrajine nemôže byť dohodnutá bez účasti Ukrajiny“.
Európski lídri sa zhodli na tom, že je nutné vyhlásiť prímerie ešte pred akýmikoľvek rozhodnutiami, pričom územné zmeny musia byť recipročné. Lídri sa vyslovili aj za „robustné a dôveryhodné bezpečnostné záruky“ pre Ukrajinu vrátane členstva v NATO. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zopakoval, že o budúcnosti Ukrajiny nemožno rozhodovať bez Ukrajincov.
Podporu Kyjevu vyjadrili aj severské a pobaltské krajiny. V spoločnom stanovisku zdôraznili, že „medzinárodné hranice sa neposúvajú silou“ a že mier je možný len prostredníctvom sústavného tlaku na Rusko, aby zastavilo svoju nezákonnú vojnu.
Ficov pokrivený svet
Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský vyhlásil, že „hranice štátu nemožno posúvať nátlakom a vydieraním“ a že mier musí mať podobu, s ktorou „v prvom rade súhlasí Ukrajina“. Dodal, že Putina k rokovaniam doviedla „ukrajinská odvaha, podpora spojencov a sankcie“.
Slovenský premiér Robert Fico, naopak, tvrdí, že Ukrajina je „čiastočne zodpovedná“ a bude musieť „draho zaplatiť“ za to, že bola použitá Západom na oslabenie Ruska. Kyjev tieto slová označil za „otvorene urážlivú rétoriku“, čo Fico odmietol s tým, že má právo na vlastný názor.
Fico zároveň kritizoval Zelenského za ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko. Podľa neho mohla byť vojna ukončená už dva mesiace po svojom začiatku, ale „viacero západných politikov tomu bránilo“. Tento spor medzi Bratislavou a Kyjevom ešte zjavnejšie ukázal, ako rozdielne pristupujú členské štáty EÚ k plánovanému samitu na Aljaške aj k otázke stratégie ukončenia vojny.
