Vybrali by ste si dobrovoľne za koaličného partnera Andreja Danka?

Povedzte úprimne, vybrali by ste si dobrovoľne za koaličného partnera Andreja Danka, Matúša Šutaja Eštoka, Milana Uhríka, Igora Matoviča či Richarda Sulíka, alebo by ste radšej vládli bez nich, sami?

Toto je azda jediný uhol pohľadu, kde sa dá nájsť zrnko pochopenia pre víziu Roberta Fica (R. F.) o vláde jednej strany. Samozrejme, treba sa hneď spýtať: Chceli by ste vládnuť s Ficom, alebo radšej bez neho?

Čo to vlastne premiér hovorí?

Podľa Roberta Fica bude potrebné v Európe hovoriť o reforme politického systému založeného na slobodných demokratických voľbách, lebo cesta, ktorou sa vybral Uzbekistan, Vietnam či Čína, je cestou mimoriadne ekonomicky efektívnou a krajiny s vládami zloženými z mnohých politických strán nie sú oproti tým politicky jednofarebným v dlhodobom horizonte konkurencieschopné. „Keď máte sto politických strán, nemôžete konkurovať. Keď máte vládu, ktorá je zostavená zo štyroch politických subjektov, nemôžete konkurovať. Oni si naplánujú veci a potom ich aj napĺňajú. My si môžeme plánovať, čo chceme, ale u nás sa každé štyri roky preruší kontinuita, keď príde nová vláda. Hovorím o demokraticky slobodných parlamentných voľbách na Slovensku a o zmene systému v tom, že treba znížiť počet politických strán. Volám po zmene politického systému, aby bol efektívnejší. O výhodnosti systémov s minimálnym počtom strán alebo s jedinou stranou sa domnievam čím ďalej tým viac,“ opakuje premiér Robert Fico.

Tak si teraz povedzme, kde sa Fico mýli, kde klame, kde manipuluje a prečo mu tento zámer vlády jednej strany zrejme nevyjde – a prečo mu vychádzajú iné zámery, rovnako nebezpečné.

Sto strán

„Keď máte sto politických strán, nemôžete konkurovať.“ (R. F.)

K 7. máju 2025 pôsobilo na Slovensku podľa registra ministerstva vnútra 55 aktívnych politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii. Do volieb do NR SR v roku 2023 bolo zaregistrovaných 25 politických subjektov, medzi nimi aj koalície a jedna trojkoalícia. Aktívneho politického života sa teda zúčastňuje niekoľko desiatok strán, v prieskumoch verejnej mienky sa relevantne umiestňuje približne desať strán. Ale jasné, sto strán znie dobre, je ich priveľa, zrušme niektoré, hovorí Fico a verí, že si získa na svoju stranu verejnosť.

Koaličná vláda

„Keď máte vládu, ktorá je zostavená zo štyroch politických subjektov, nemôžete konkurovať.“ (R. F.)

Väčšinu vlád po novembri 1989 tvorili koalície – a jedna z nich, ktorá v roku 1998 vrátila Slovensko po období mečiarizmu do civilizovanej Európy, bola koaličnou naprieč politickým spektrom. Tvorili ju Slovenská demokratická koalícia (SDK) Mikuláša Dzurindu, Strana demokratickej ľavice (SDĽ, nástupkyňa Komunistickej strany Slovenska) Jozefa Migaša, Strana maďarskej koalície (SMK) Bélu Bugára a Strana občianskeho porozumenie (SOP) Rudolfa Schustera.

Druhú vládu Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006), keď bolo Slovensko vnímané svetom ako „karpatský tiger“, tvorili strany Slovenská demokratická a kresťanská únia (Mikuláš Dzurinda), SMK (Béla Bugár), Kresťanskodemokratické hnutie (Pavol Hrušovský) a Aliancia nového občana (Pavol Rusko). Počas tejto vlády Svetová banka vo svojich ročných hodnoteniach pravidelne zaraďovala Slovensko medzi najreformnejšie krajiny sveta, z toho v roku 2004 sa stala naša krajina svetovou jednotkou, čiže najreformnejšou krajinou na svete. Znamená to, že v tomto roku si Slovensko zlepšilo svoju konkurencieschopnosť (vlastnosť ekonomiky, po ktorej R. Fico volá) najviac na svete.

Vláda jednej strany

Po vzniku samostatného Slovenska sa stalo len jediný raz, že vládu tvorila iba jedna strana – bolo to počas druhej vlády Roberta Fica v rokoch 2012 – 2016 a nič ju nevystihuje presnejšie ako slogan českého novinára Tomáša Němečka: „Ešte nikto s toľkou mocou neurobil pre krajinu tak málo ako Robert Fico.“

Ak by ste chceli vedieť, koľko káuz je spojených s vládnutím Roberta Fica, koaličným alebo samostatným, zájdite si sem – vopred však upozorňujem menej trpezlivé povahy, že ide o sumár na 54 stranách (vyše 66-tisíc znakov), opisujúci 247 káuz počas vládnutia Roberta Fica v rokoch 2006 – 2020. Kauza za kauzou sa valili aj v časoch, keď vládol Fico sám. A informáciu o tom, že by mal aspoň raz vyrovnaný rozpočet alebo že by zaviedol nejakú zmysluplnú reformu, budete hľadať márne.

Kontinuita

„Oni si naplánujú veci a potom ich aj napĺňajú. My si môžeme plánovať, čo chceme, ale u nás sa každé štyri roky preruší kontinuita, keď príde nová vláda.“ (R.F.)

Robert Fico vládol na Slovensku v rokoch 2006 – 2010, 2012 – 2020 a od roku 2023 až podnes. Za posledných 20 rokov je teda pri moci priamo 12 rokov a dva roky vládol v jeho mene Peter Pellegrini. Tvrdiť, že nemal čas na naplánovanie a naplnenie svojich predstáv, je teda hrubou manipuláciou, nehovoriac o tom, že šance jeho koaličných partnerov kaziť zámery Smeru sú mizerné – aj v tomto volebnom období už prišli SNS a Hlas-SD o dve ministerstvá (podobne ako v rokoch 2006 – 2010 vzal Fico dve ministerstvá Slovenskej národnej strane). Napriek tomu ani jedna zo spomínaných strán Ficovu koalíciu neopustila.

Slovenskému premiérovi R. Ficovi (vľavo) sa pozdáva systém jednej strany bez všeobecných volieb, aký majú napríklad v Číne, kde vládne komunistická strana na čele s prezidentom Si Ťin-pchingom (vpravo).

FOTO: SITA/ÚV SR

Uzbekistan, Vietnam a Čína ako vzor

„Cesta, ktorou sa vybral Uzbekistan, Vietnam či Čína, je cesta mimoriadne ekonomicky efektívna a krajiny s vládami zloženými z mnohých politických strán nie sú oproti nim v dlhšom horizonte konkurencieschopné.“

V mediálnom priestore sa po týchto slovách objavilo množstvo rebríčkov a porovnaní, ktoré sa dajú zhrnúť do niekoľkých postrehov – sú to autokratické režimy, v ktorých HDP na jedného obyvateľa ani zďaleka nedosahuje úroveň západných krajín (napríklad EÚ) a v otázkach občianskych slobôd sú tieto „vzorové krajiny“ na tých najhorších pozíciách – tu sa už zrejme začíname približovať k ideálu podľa Fica.

Môže to presadiť?

Pomaly sa dostávame na rázcestie, z ktorého sa vyberieme inam ako väčšina médií – mohli by sme venovať priestor úvahám, akým ohrozením demokracie na Slovensku je vláda jednej strany a aká nebezpečná by bola snaha o zaistenie kontinuity jej vládnutia. Nohavice si však budeme sťahovať, až keď prídeme k rieke. Presnejšie, ak k nej prídeme, lebo podľa môjho názoru otázka stojí takto: Ideme vôbec k tejto rieke?

Náznak odpovede nám dáva predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok a spolu s čitateľom som sa aj ja dožil chvíle, keď ho možno pochváliť. Predseda Hlasu-SD totiž v reakcii na slová Roberta Fica o potrebe reformy politického systému a zníženia počtu strán na Slovensku doslova povedal: „Nezachytil som, že by sa na Slovensku menilo demokratické zriadenie. Sme súčasťou Európskej únie. Myslím si, že ešte tu nikto nevymyslel nič lepšie, ako je demokracia, a v demokratických parlamentných voľbách má každý možnosť a právo si vybrať toho, komu dá svoju dôveru. Preto ma trošku vyrušujú aj aktivity, ktoré spochybňujú vôľu ľudí. Rovnako sa mi nepáčia aktivity, ktoré by mali hovoriť o tom, že by tu mala byť iba jedna vládnuca strana.“

Predpokladám, že ani Andrej Danko (SNS) by nebol nadšený jednou vládnou stranou, najmä ak by ňou nebola SNS. Z toho dôvodu sa nazdávam, že slová Roberta Fica – „Hovorím o demokraticky slobodných parlamentných voľbách na Slovensku a o zmene systému v tom, že treba znížiť počet politických strán. Volám po zmene politického systému, aby bol efektívnejší. O výhodnosti systémov s minimálnym počtom strán alebo s jedinou stranou sa domnievam čím ďalej tým viac“ – sa v dohľadnom čase nedajú realizovať už len pre odpor koaličných partnerov.

Súčasní koaliční partneri Roberta Fica - Andrej Danko (predseda Slovenskej národnej strany) a Matúš Šutaj Eštok (predseda strany Hlas - SD) a ich poslanci odsúhlasili doteraz všetky Ficove kroky smerujúce od demokracie k autokracii.

FOTO: SITA/Milan Illík

Koalícia poslušných: ako jedna strana

Ak by vo voľbách získal Smer-SD toľko hlasov voličov, že bude môcť vládnuť sám, stane sa tak rozhodnutím voličov a nie zmenou systému. Ak získa toľko hlasov, že bude mať ústavnú väčšinu, bude to tiež rozhodnutím voličov, ale ak takáto vláda začne meniť súčasný pluralitný demokratický politický systém na systém s minimálnym počtom strán alebo s jedinou stranou na vládu jednej strany, zrejme sa iní voliči budú právom brániť.

Dovtedy môžeme vychádzať z toho, že po tom, ako SNS a Hlas-SD odsúhlasili všetky doterajšie kroky Ficovho Smeru od demokracie k autokracii (bezpečnostné orgány, justícia, verejnoprávne médiá, občianske združenia...) a zrejme podporia aj zmeny volebného zákona a zavedú do ústavy aj zneužiteľnú vágnosť typu národnej identity, nebudú chcieť ponechať všetku autokratickú smotanu iba Smeru. Aj SNS, aj Hlas chcú z toho režimu, čo nám postupne zavádzajú, profitovať.

A k tejto rieke smerujeme, vážení. Popretie obáv z vlády jednej strany by nemalo prekryť tú z budovania autokratického režimu niekoľkých strán.

NA TITULNEJ SNÍMKE: Predseda Slovenskej národnej strany a podpredseda NR SR Andrej Danko počas osláv 25. výročia založenia strany Smer - SD (Bratislava, 17. november 2024).